Dragon Age: The Veilguard

Dragon Age: The Veilguard je opäť výsledkom prieskumu a doby, v ktorej vychádza. Bioware zúfalo potrebuje očariť nielen veteránov, ale nalákať nové mladé publikum, ktoré miluje pozlátku a ktoré možno okúsilo Baldur’s Gate 3 a túži po novom príbehu s budovaním vzťahov a akčnejšími súbojmi. Je dosť možné, že mladé publikum bude Dragon Age: The Veilguard milovať a je rovnako pravdepodobné, že veteráni ostanú sklamaní. Hra v mnohých aspektoch, najmä v oblasti vedľajších príbehov, možností a dialógov, nedosahuje kvality predchádzajúcich dielov, no na míle sa im vzďaľuje v kvalite súbojov, sveta, audiovizuálneho zážitku a technickom stave. Dragon Age: The Veilguard bol pre mňa, ako fanúšika série od vydania Origins v roku 2009, akousi horskou dráhou, kedy ma dokázala vo vrcholných momentoch nesmierne baviť a ohúriť a neskôr svojou prízemnosťou zas obrať o entuziazmus. Bioware však vie, že je lepšie, ak bude jeho hra polarizovať, akoby mala byť šedivo priemerná. Ide o všetko a je len na hráčoch, aby rozhodli, či sa Bioware opäť podarí dostať na vrchol.

Solidní pokračování s epickými příběhovými momenty a zajímavým světem, ale také řadou nedostatků, kvůli kterým nedosahuje na úroveň předchozích dílů. I přes hůře napsané postavy, repetitivní souboje a rozpačitý začátek má Veilguard co nabídnout hlavně zapřísáhlým fanouškům série, ale do obrody zašlé slávy BioWare pořád něco chybí.